.
Příspěvek upraven 30.10.18 v 09:53
@barvinok S týmto
mám bohaté skúsenosti. Keď som sa ako malé dievča potlkala po dedine, kde
som bola u starkej na prázdninách, každý sa ma pýtal: „Dzifče, čio
ši?“ Keď som konečne pochopila, čo chcú vedieť a predstavila sa, len
krútili hlavami. Samozrejme, mala som priezvisko po otcovi. Nepomohlo, ani keď
som si spomenula, ako sa volala mama za slobodna (mala som vtedy tak
6-7 rokov). Až mi nakoniec starká povedla, že mám hovoriť, že som „od
Tereži z Pustky“
@amarelica Ono se to (v mnohem menší míře samozřejmě) drží i tady, řeklo by se ve městě. Pro mou babičku ovšem byly jednotlivé místní adresy zásadně „na ševcovým“, „na Hořavovým“, hospoda „u Červenejch“ (ačkoli se dávno jmenovala jinak). Já to občas také použiju, když se bavím s místními starousedlíky, ale zřejmě jsem už poslední generace, která si to takto pamatuje.
@Lola v mem rodnem meste je pomerne dulezita ulice, které domaci nikdy nerekli jinak nez Masarycka, mistni nazev pretrval i totalitu. mela jiz 8 jmen a Masarykova nebylo první, ani poslední a ani se takto nevolala v historii nejdele.