Včera večer prišla nová zákazníčka, zúžiť a skrátiť dve sukne. Vyskúšala som, spýtala som sa, či jej to takto bude vyhovovať, a keď súhlasila, vypýtala som si tel. číslo, že jej zvolám, kedy si môže prísť, pretože teraz mám nejakú inú termínovanú prácu. Ale pani to potrebuje na zajtra, lebo ide do Bratislavy do divadla. Aha, no dobre, tak to asi musím urobiť ešte dnes, a kedy vlastne budete odchádzať? To ešte nevie, zajtra si príde pre sukne a odtiaľ pôjde na stanicu, veď do Blavy odchádza každú chvíľu niečo. Navrhla som aby prišla o 9.hod. ale pani to skúsila zjednať na 8.hod. Zvyčajne sa prispôsobím, ale teraz som rázne povedala, že nie, nech príde o 9. hod a pre istotu som jej to ešte aj napísala. Keď odišla, odsunula som rozrobenú prácu a dala som sa do jej opráv. Dnes muž ráno odchádzal z domu už o 7.hod,ale ja som sa ešte vyhrievala v posteli, lebo spať som išla neskoro. Práve som rozmýšľala, že už by som mala vyliezť a ísť cvičiť, keď tu zvonček. Áno, tá včerajšia zákazníčka prišla - s úsmevom na tvári o 7.35! A vraj „ ale nezobudila som vás, že? “
Ale najväčšie prekvapenie prišlo až potom - pani si obliekla prvú a potom aj druhú sukňu a u obidvoch skonštatovala, že včera ich síce chcela zúžiť iba tak na voľno, ale keď o tom potom doma premýšľala, tak si myslí, že bude predsalen lepšie, ak to zatiahnem napevno. 
A ešte počkajte, to ešte nie je koniec. Išla sa do kabínky obliecť, a keď vyšla, v obidvoch rukách si na bokoch držala prebytočnú látku na nohaviciach - pozrite, aj toto je široké, však? Hovorím, nech si ich nabudúce prinesie, ale ona sa prekvapene spýtala - a to mi nemôžete zašpendliť teraz? No to síce môžem, ale v týchto nohaviciach ste prišla, čo si oblečiete teraz na cestu domov? Vraj tú sukňu predsa. Ale tie som teraz znovu zašpendlila, lebo ich chcete ešte viac zúžiť! Teraz by som tie vaše nohavice aj tak nemohla robiť ihneď, tak až si prídete pre sukne, doneste si aj tieto nohavice. Nie, to sa jej nepáčilo, ale mala iný nápad - býva tu, na Sliači, nech si nohavice zašpendlím, ona v nich pôjde domov a potom mi ich donesie. A tak aj bolo - pani odišla v pošpendlených nohaviciach a keď mi ich asi o hodinu doniesla, odolala som škodoradostnej otázke, ktorú som mala na jazyku - na čo že ide do toho divadla - lebo si myslím, že si to vymyslela, aby zdôvodnila, prečo to chce mať hotové z večera do rána.